Riešenia problémov

• • • Problémy v učení

    • PROBLÉMY  V  UČENÍ

          Vážení rodičia

      Ak má Vaše dieťa problémy v učení, hlavne v čítaní, písaní diktátov, pochopení základných gramatických zákonitostí alebo matematických operácií, môže ísť o špecifické vývinové poruchy učenia, čo je súhrnný názov pre poruchy učenia. Dôležité je podotknúť, že dieťa so špecifickými poruchami učenia musí dosahovať priemerný až nadpriemerný intelekt.

      Ide o heterogénnu skupinu porúch, ktorá  sa prejavuje pri osvojovaní a počúvaní reči, čítania, písania, počúvania a matematiky. Majú individuálny charakter a najčastejšie vznikajú na podklade dysfunkcie CNS. Môžu byť kombinované s inými postihmi. Často majú spoločné znaky a neprejavujú sa v oblasti, kde je defekt najvýraznejší.

      Príčiny vzniku špecifických porúch učenia sú:

      • genetika,
      • štruktúra a fungovanie mozgu,
      • hormonálne zmeny,
      • deficity v kognitívnej rovine (motorická, sluchová a zraková pamäť, poruchy reči, …),
      • kombinácia defektov,
      • problémy v správaní, osobných vzťahoch dieťaťa s rodičmi, učiteľom,
      • vplyv vonkajšieho prostredia,

      Základné rozdelenie špecifických porúch učenia:

      DYSLEXIA

      najznámejší pojem zo skupiny špecifických porúch učenia

      najnápadnejšie ovplyvňuje úspešnosť dieťaťa v škole

      • úroveň schopnosti čítať je nižšia, ako môžeme očakávať od dieťaťa vzhľadom k veku a mentálnej úrovni.

      DYSGRAFIA

      postihuje grafickú stránku písomného prejavu, čitateľnosť a úpravu textu

      deficity v hrubej a jemnej motorike

      • problémy s orientáciou v operačnom priestore.

      DYSORTOGRAFIA

      • porucha osvojovania pravopisu

      prejavuje sa hlavne v oblasti tzv. špecifických dysortografických javov

      osvojovanie a aplikácia gramatických pravidiel je postihnutá sekundárne.

      DYSKALKÚLIA

      • porucha osvojovania matematických schopností

      výrazné problémy v chápaní číselných pojmov

      problémy v chápaní a uskutočňovaní matematických operácií.

      DYSPRAXIA

      • porucha postihujúca osvojovanie si, plánovanie a uskutočňovanie voľných pohybov.

      Špecifické poruchy učenia môžu byť aj na báze porúch pozornosti, medzi ktoré patria:

      ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou

      ADD – porucha pozornosti bez hyperaktivity

      ODD – opozičné správanie

      alternatívy ADHD (bez agresivity alebo s ňou)

       

      PROBLÉMY   V    SPRÁVANÍ

      Pod poruchami správania rozumieme odchýlky v oblasti socializácie, keď jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku. V súčasnej dobe pozorujeme nárast porúch správania u detí, čo môže súvisieť so súčasnou dobou, keď sa uprednostňujú v značnej miere materiálne hodnoty, vo zvýšenej miere sa agresivita objavuje v médiách, zhoršuje sa sociálna situácia v niektorých rodinách.

      Rôzne poruchy správania bývajú v detstve úplne bežné, ale obyčajne sa na ne nepríde včas. Rodičia ťažkosti dieťaťa často prehliadajú, označia ho za prechodné obdobie a nechcú uznať, že by dieťa mohlo mať psychický problém. Často si ani nepripustíme, že by dieťa mohlo potrebovať pomoc, pokým sa niečo nestane. Závažné problémy nastanú, keď sa stane niečo nezvyčajné, keď dieťa utečie z domu, niekoho napadne, alebo sa pokúsi o samovraždu.

      Vymedzenie pojmu poruchy správania nie je jednoduché. Nie každú odchýlku  v správaní môžeme nazvať poruchou správania. Aby sme mohli hovoriť o poruchách správania, musí dané správanie spĺňať určité kritéria: ide o opakované porušovanie spoločenských  a morálnych noriem, o opakujúci sa vzorec disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania v trvaní aspoň 6 mesiacov, pričom  jedinec je schopný pochopiť hodnoty a normy spoločnosti. Ak jedinec nie je schopný pochopiť hodnoty a normy, nejedná sa o poruchy správania. Ide hlavne o ľudí mentálne postihnutých, alebo o ľudí z iného spoločenského alebo sociokultúrneho prostredia.

      Ak má vaše dieťa poruchy správania, je možné, že trpí a že môže byť po stránke fyzickej, intelektovej a emocionálnej oslabené. Medzi najčastejšie poruchy správania zaraďujeme:

      A: Poruchy správania súvisiace s hyperaktivitou, neschopnosťou sústrediť  sa a s asociálnym správaním

      1. ADHD – Porucha pozornosti s hyperaktivitou

      nesústredenosť

      hyperaktivita

      impulzivita

      2. Asociálne správanie a neposlušnosť

      •     agresivita voči ľuďom a zvieratám
      •     ničenie majetku
      •     podvádzanie a krádeže

      3. Porucha opozičného vzdoru

      •   strata trpezlivosti a rozčuľovanie sa
      •   hádky s dospelými
      •   aktívne odporovanie dospelým
      •   dieťa úmyselne robí veci, ktoré  niekoho rozčuľujú
      •   obviňuje zo svojho správania iných
      •   je vzťahovačné
      •   je zlostné, urážlivé
      •   je zlomyseľné

      B: Problémy súvisiace s užívaním návykových látok

      Dieťa trpiace touto poruchou bude brať návykové látky aj keď mu vysvetlíte, že  škodia jeho zdraviu. Príznaky sa týkajú rôznych oblastí:

      Povahové zmeny – samotárstvo, agresivita, náhle zmeny nálad, tajnostkárstvo, podráždenosť, depresia, precitlivenosť, skľúčenosť, stavy úzkosti, nízke sebavedomie, psychotické stavy

      Narušené rodinné vzťahy – nerešpektovanie rodinných pravidiel, uzavretosť, narastanie konfliktov v rodine, izolovanosť od rodiny, dieťa nechce svojich kamarátov predstaviť rodine

      Problémy vo vzťahoch s kamarátmi – má kamarátov s kladným vzťahom k návykovým látkam

      Ťažkosti v oblasti motivácie – väčšinou má dieťa pasívny postoj k učeniu, ťažšie si osvojuje vedomosti, stráca záujem o šport, učenie, svoje záujmy a záľuby

      Problémy v škole – zanedbávanie školských povinností, zhoršený prospech, neskoré príchody do školy, záškoláctvo, agresivita voči iným

      Zmeny zovňajška a zdravia – nápadný je náhly úbytok hmotnosti, časté ochorenia dýchacích ciest, žalúdočné ťažkosti, nezdravá farba kože, červené oči, deti postupne zanedbávajú osobnú hygienu

      C: Poruchy správania súvisiace so sociálnymi vzťahmi, komunikáciou, učením a koordináciou

      1. Šikanovanie

      Je to osobitný prípad problémov v spoločenských vzťahoch a agresivity. O  šikanovanie ide vtedy ak dieťa úmyselne týra, manipuluje a zotročuje spolužiaka, alebo spolužiakov a používa pritom agresiu a manipuláciu. Patrí sem: fyzická agresia, slovná agresia, ničenie vecí, násilné a manipulatívne príkazy a krádeže, zosmiešňovanie kresbami a hanlivými príbehmi resp. básničkami.

      2. Problémy v spoločenských vzťahoch, v komunikácii, nezvyčajné záľuby a správanie

       Do tejto skupiny patria deti, u ktorých sú ťažkosti a zvláštnosti v správaní podmienené stanovenou diagnózou, sú to deti, ku ktorým je ťažké nájsť si cestu a veľmi problematické je s nimi spolupracovať.

      Patria sem:

      Detský autizmus

      Aspergerov syndróm

      Poruchy reči

      Elektívny mutizmus

       D: Poruchy správania vyvolané úzkosťou a stresom, depresia, schizofrénia

      Do tejto skupiny patria deti, ktorých dráždivé a problematické správanie je primárne spôsobené úzkosťou, vtieravými myšlienkami a nutkavými činnosťami.

      Patria sem:

      1. Problémy vyvolané úzkosťou a stresom

      Generalizovaná úzkostná porucha

      Separačná úzkostná porucha

      Fóbie – sociálna, situačná

      Posttraumatická stresová porucha

      Obsedantno – kompulzívna porucha

      2. Psychické poruchy s telesnými prejavmi

      Tikové poruchy

      Poruchy príjmu potravy – mentálna anorexia, bulímia

      Seba poškodzovanie

      Enuréza

      Enkompréza

      Poruchy spánku – somnabulizmus, nočné desy, nočné mory

      3. Poruchy nálad

      4. Schizofrénia

      Všeobecné postupy pri riešení porúch správania

      1. DOMA

      • ak dieťa ešte nenavštevuje školské zariadenie, poraďte sa s detským lekárom
      • vyhľadajte pomoc školského psychológa, pedagogicko – psychologickú poradňu, prípadne klinického psychológa

      Odborníci využívajú rôzne psychologické testy na zhodnotenie inteligencie, schopnosti učiť sa, zistia, čo si dieťa o sebe myslí, ako sa cíti, či trpí nejakou konkrétnou poruchou. Ďalej v domácom prostredí je potrebné uspokojiť základné psychologické potreby dieťaťa, podporiť dieťa, komunikovať s ním, aktívne počúvať, čo nám chce dieťa povedať, dodržiavať dôslednosť pri stanovení jasných pravidiel, odmeňovať vhodné správanie a vedieť potrestať vhodným spôsobom neželané správanie.

      2. V ŠKOLE

      • zmeniť prístup
      • premýšľať o tom, že dieťa by mohlo mať ťažkosti s učením aj citové problémy
      • spolupracovať s rodičmi
      • podpora kolektívu – správne usporiadanie skupinového prostredia
      • vedieť riešiť konflikty a zvládať hnev
      • práca s problémovým dieťaťom
      • práca s ostatnými spolužiakmi
      • spolupráca s kolegami
      • vypracovať strategický plán
      • schopnosť jednať v krízovej situácii
      • využívať preventívne techniky

      3. TERAPEUTICKÉ TECHNIKY

      Náprava je pomerne zložitá, tak isto ako diagnostika porúch správania. Stanovenie kombinácie techník trvá určitý čas. Problémy, ktoré deti majú sú jedinečné a aj keď má odborník dobrý nápad ako dosiahnuť úspech – nič nemôže zaručiť. Netreba očakávať, že po prvej návšteve u odborníka problémy zmiznú akoby šibnutím čarovného prútika. Tým, že vyhľadáte odborníka, začnete len objavovať aké máte možnosti, ale nemôžete očakávať okamžitú nápravu. U detí, ktoré majú poruchy správania sa zistilo, že stratégie a techniky na ich zvládanie sa dobre osvedčili. Mnoho ťažkostí sa dá ovplyvniť jednoduchými stratégiami, ktoré sú najefektívnejšie, keď sa zavedú čím skôr po odhalení poruchového správania a dodržiavajú ich všetky zúčastnené strany.

       

      ZÁSADY  RIEŠENIA  KONFLIKTOV  U  DETÍ

      Vážení rodičia.

      Častokrát si neviete poradiť so svojími ratolesťami. Nepočúvajú Vás, kričia, odvrávajú, súrodenci sa navzájom hádajú a bijú.

      Práve preto si prečítajte a snažte sa používať nasledujúce pravidlá, ktoré výraznou formou napomáhajú riešeniu konfliktov a ich predchádzaniu.

      Vzniknuté konflikty neriešte v afekte a v zlosti, počkajte kým odoznie Váš počiatočný hnev. Nekričte, tým len deťom dávate nesprávny príklad, ako konflikty riešiť.

      • Vypočujte si obe, do konfliktu zainteresované strany.

      • Dodržiavajte pravidlá rozhovoru: aktívne vzájomné počúvanie, ochota a snaha načúvať.

      • Dôležité je pomenovať to, čo deti cítili, keď sa im diala neprávosť (pomenovanie citov a pocitov).

      • Musíte chcieť, aby deti sami prišli na to, čo spôsobilo konflikt.

      • Zistite, či sa situácia nedala riešiť iným spôsobom.

      • Rozprávajte o probléme (dozviete sa viac o tom, čo dieťa trápi, prečo neprimerane reagovalo).

      • Upozornite deti na dôsledky, ktoré plynú zo vzniknutej situácie.

      Ak si deti uznali chybu, spoločne si vyriešili konflikt a snažia sa korigovať svoje správanie je nevyhnutné, aby ste ich pochválili a vyzdvihli ich pozitívne vlastnosti. Tým im garantujete vašu prejavenú dôveru

      PaedDr. Irina Miturová

      riaditeľka školy